Exkurzie, výlety
Dátum pridania: 15.6.2013 EXKURZIA DO VIEDNE
Učíme sa nemecký jazyk už dva roky. Oplatilo sa! Pani učiteľka Marcinková, naša nemčinárka, zorganizovala školskú exkurziu do Viedne pre žiakov 6.A, 6.C a 6.E triedy. No museli sme podstúpiť strašnú obeť. Vstávali sme o štvrtej hodine ráno! Ako dozor s nami išli aj pani učiteľky Tordová a Hatiarová. V autobuse bola sranda. Cesta bola dlhá, trvala štyri hodiny, ale zvládli sme to. Vystúpili sme pri nádhernom parku, kde bola socha Mozarta. To bol jeden z najslávnejších rakúskych hudobných skladateľov. Vraj už ako dieťa bol geniálny. Pokračovali sme k Dómu sv. Štefana. Cestou sme mohli obdivovať luxusnú pešiu zónu so šialene vysokými cenami a tesne pred kostolom aj morový stĺp podobný tomu bystrickému. Asi najslávnejší rakúsky chrám postavený pred stáročiami v nádhernom gotickom štýle v nás zanechal silný dojem. Exkurzia pokračovala a v dobrej nálade sme sa pešo presunuli k hrobkám Habsburgovcov, kde je pochovaná aj známa habsburská panovníčka Mária Terézia s manželom Františkom Lotrinským a takisto známa princezná Sisi, manželka rakúskeho cisára Františka Jozefa, ktorý vytrval na tróne dlhých šesťdesiatosem rokov. Dobre bolo aj pri fontáne bohyne Atény pred budovou parlamentu. Odtiaľ sme prešli do Prírodovedného múzea, v ktorom bolo úžasne. Videli sme naozaj všeličo: dinosaury, planéty, kryštály, vypchaté zvieratá, neandertálcov a všeličo iné zaujímavé. Posledná historická pamiatka bola rezidencia Habsburgovcov – Schönbrunn. Prezreli sme si záhradu a vystúpili sme na kopec nad areálom, odkiaľ bol perfektný výhľad na veľkú časť rakúskeho hlavného mesta. Po olovrante z vlastných zásob sme na hodinu skončili v zábavnom parku s bludiskami a vodnými zábavkami. Nakoniec sme boli v obchodnom dome Huma. Nakúpili sme posledné darčeky, v McDonalde sme minuli posledné peniaze a nasadli sme do autobusu. Bolo načase, lebo všetci boli poriadne unavení. Zastávka bola už len jedna (ak nepočítam hygienickú pauzu v motoreste v Zelenči) – v areáli obce Petronel (pri hraniciach so Slovenskom), kde kedysi veľmi dávno, ešte v staroveku Rimania vybudovali opevnený murovaný tábor s názvom Carnuntum.
Na tomto podujatí bolo super. Všetkým sa tam páčilo. Naj exkurzia!!!
SLÁVKA PÍŠOVÁ, 6.E
SAMUEL MARICHEL, 6.A
Dátum pridania: 2.6.2013 EXKURZIA V
HLAVNOM MESTE
Áno, presne tak! V hlavnom meste! A hlavné mesto je Bratislava. Exkurzia sa začala 23.5.2013 (utorok) už o 06:10, keď sme nastupovali do autobusu. V ňom bola celá 7.A, nejaké zastúpenie mali aj žiaci 7.B triedy a samozrejme, že nemohla chýbať ani 7.C a 7.D. No a nesmiem zabudnúť hlavne na pani učiteľku Peticovú, ktorá exkurziu zorganizovala, a na pani zástupkyňu Marčekovú, ktorá s nami išla ako dozor. Najskôr sa žiaci cestou do Modry nudili, a tak sa zabávali, ako sa len dalo. Púšťali si hudbu, pozerali filmy na MP4-kách, čítali knihy, jedli a pili, rozprávali sa a dokonca aj obliekali plyšákov do rôznych kúskov oblečenia. A musím spomenúť aj nejaké zastávky na benzínových pumpách.
Hurá! Po dvoch hodinách sedenia v autobuse sme konečne prišli do Modry. Konkrétne sme boli v Múzeu Ľudovíta Štúra. Tam nám pani lektorka povedala o tomto významnom človeku veľa zaujímavostí.
Tak sme sa o Ľudovítovi Štúrovi dozvedeli:
●Narodil sa 28. októbra 1815 v Uhrovci a zomrel 12. januára 1856 v Modre
●Slovenský politik, filozof, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg
●Zakladateľ spisovnej slovenčiny (1843, za základ si vybral stredoslovenské nárečie), vydal spis Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí
●Bol poslanec uhorského snemu za (naše!) mesto Zvolen v rokoch 1848 a 1849
●Pochádzal z piatich detí
●Vzdelanie: Základné získal v Uhrovci, nižšie gymnázium v Rábe (dnešný Győr), potom navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave
●Vydával aj Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol Tatránski
Potom sme navštívili jeho pamätnú izbu a dozvedeli sme sa, že zomrel v štyridsiatke na otravu krvi.
Keď sme sa ocitli znovu v autobuse, pán šofér nás zaviezol do Záhorskej Vsi (kúsok za Bratislavou), kde nás už čakal Patrik Herman, aby nás sprevádzal po zákulisí televízie Markíza. V miestnosti, kde sa natáčajú Správy, Počasie, Reflex či Na telo, nad našimi hlavami bolo asi 30 kamier a všetky boli riadne veľké! Patrik bol taký dobrý, že nám dovolil sadnúť si do novinárskych kresiel (tých, na ktorých sedia hlásatelia Televíznych novín) a pofotiť sa v nich. Potom nám poukazoval tajné miesta a tiež striháreň, kde sedí režisér. Dal nám aj radu, že si nemáme nastavovať hodinky podľa Správ ani teletextu, lebo by sme mali zlý čas. Keď nám ukázal skoro každý kút, pred vchodom do Markízy sme sa všetci odfotili a potom nám porozdával autogramy. Celí vytešení sme znova nasadli do autobusu. Presunuli sme sa na Devín. Pod Devínom nám dali pani učiteľky rozchod, aby sme sa najedli, kúpili suveníry a nanuky, išli na WC a pod. Pani učiteľky si zatiaľ dali kávičku (takže to vlastne bola kávičkárska prestávka J ). Všetci si mysleli, že sa hore našliapeme, ale o desať či pätnásť minút sme sa už pozerali z hradu dolu. Devín je síce zrúcanina, ale má zaujímavú históriu. Z Devína vidno Rakúsko. Hrad leží nad sútokom riek Moravy a Dunaja. Bol osídlený už od praveku. V rokoch 1635-1918 patril Pálffyovcom. Jeho skazu dokonali v roku 1809 napoleonskí granátnici, ktorí ho podmínovali a vyhodili do povetria. V roku 1961 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Areál hradu je mimoriadne dobre udržiavaný
Po slnečnej návšteve Devína sa už všetci tešili do nákupného centra AUPARK. Tam nám dali pani učiteľky ďalší, takmer dvojhodinový rozchod. Mohli sme si kúpiť rôzne veci: značkové oblečenie, šperky, módne doplnky. No všetci sa aj tak najprv rozbehli najesť, lebo sme boli po celom dni hladní. Keď uplynul čas rozchodu, bolo treba ísť do Slovenského národného divadla. No predtým sme sa museli niekde prezliecť. Kto by šiel do národného divadla v spotených veciach! Našou prezliekarňou bol autobus. Ako prví šli chlapci, lebo oni sú vždy rýchlejšie oblečení a vychystaní ako my baby. No bol v tom háčik! My (baby) sme sa na chalanov nedívali, no oni sa na nás pozerali, ako sa prezliekame, a tak sme sa museli všetky prezliekať schúlené tak , aby nás nevideli J.
Keď sme sa ocitli pred divadlom, všetci boli nervózni, lebo sme nevedeli, čo nás čaká. Išli sme na komédiu Chrobák v hlave. Mala veľmi dobré herecké obsadenie: Ľubomír Paulovič, Oldo Hlaváček, Zdena Studenková, Juraj Slezáček, Jozef Vajda a ešte veľa iných známych hercov. Veľmi dobrá činohra. Môžem odporučiť!
Samozrejme, keď skončilo divadlo (asi okolo 22:15), všetci sme sa, už unavení, presunuli do autobusu, kde niektorí ihneď aj zaspali. Príchod späť do Zvolena bol okolo jednej hodiny po polnoci. Keďže sme sa zdržali tak dlho, tak sme na druhý deň na vyučovaní boli pani riaditeľkou ospravedlnení (neskúšali nás a ani sme nepísali žiadnu písomku J), ale sklamanie bolo, že do školy sme museli, a to na tretiu hodinu, prísť.
IVANA MOKOŠOVÁ, 7.A
Náš úžasný výlet do Anglicka
V dňoch od 24.04.2012(piatok) do 02.05.2012(streda) sa uskutočnil veľký výlet do Anglicka. Nemyslite si, že sme sa uliali z vyučovania. Vo Veľkej Británii sme si užili piatok, pre počasie bláznivý víkend, pondelok, utorok a stredu. Kým tu na Slovensku boli "tridsiatky", my sme 1. Mája (Sviatok práce- voľný deň) spali v dvoch mikinách, v spacákoch a pod dekou, ale aj tak sme sa triasli. Aj také je to však v Anglicku. Z našej školy pôvodne malo ísť 23 žiakov a dve pani učiteľky. Pani učiteľka Mičianiková a pani učiteľka Kolačkovská, ktoré nám pomáhali, dozerali na nás a sprevádzali nás počas celej doby pobytu v Anglicku aj počas cesty. Nechýbali ani nočné prepadnutia (preventívne kontroly). Tesne pred odchodom jeden žiak vypadol, takže nás išlo 22. Ôsmaci z A a B triedy a deviataci zo všetkých troch tried. Okrem nás išli aj ďalšie dve školy. Stredoškoláci z Košíc, ktorých bolo deväť plus jedna pani učiteľka, a 8 dievčat s dvomi milými pani učiteľkami z Hurbanova. Zdĺhavá cesta trvala 24 hodín a do Anglicka sme slávnostne dorazili v sobotu 28.04.2012 okolo desiatej, teda o jedenástej nášho času. Použili sme Eurotunel, ktorý poslúžil ako ponorka - hlavne vo vodnej časti trasy. Samozrejme nás privítalo typické anglické počasie. Zamračená obloha a dážď. V prvý deň sme sa oboznámili s Hastingsom, v ktorom sme aj bývali. Prezreli sme si Múzeum pašerákov, pozostatky slávneho Hastingského hradu a akvárium v centre mesta, ktoré sa nápadne podobalo tomu v Budapešti. Nakoniec nás čakal návrat na ubytovne, resp. mobilhomy. Strávili sme v nich prvú noc v Anglicku. Bolo to ťažké, zvyknúť si na malý priestor, ale zvládli sme to. Sobotňajšie ráno sme prežili vo veľkom zhone kvôli nevyspatosti. Našťastie, časový posun o jednu hodinu bol na našej strane. O 8:00 sme sa presunuli do autobusu, kde nás čakal sprievodca Martin, s ktorým sme sa zoznámili už deň predtým. Pri presune do centra Londýna sa rozpršalo. Dážď čakal asi len na nás. Mali sme možnosť vidieť, odfotiť a dotknúť sa slávnych filmových a hudobných osobností. Bohužiaľ, boli len z vosku. Po neuveriteľnom, takmer dvojhodinovom zážitku sme sa presunuli do Britského múzea, kde sa nachádza slávny Rosetta Stone- najstarší exponát British Museum, ktorý pomohol dešifrovať starobylé hieroglyfické písmo. Z múzea sme sa jednohodinovou prechádzkou cez Londýn dostali až k London Eye. Cestou sme si popozerali a odfotografovali Houses of Parliament, Big Ben, Tower Bridge, St. Paul`s Cathedral. Nastúpili sme do London Eye a začala sa polhodinová vyhliadka na metropolu Anglicka. Po zotmení sa celý Londýn rozsvietil ako mávnutím čarovného prútika. Návrat do Hastingsu sa konal o pol jedenástej a o 23:00 hod nás vítala večera. V pondelok sa uskutočnil výlet do Brightonu, Stonehange a Salisbury. Kebyže do Brightonu prídeme v lete, môžeme si aj zasurfovať na vlnách búrlivého Atlantického oceána. Po návrate späť sme mohli zažiť pocit hazardného hráča a pokojne utrácať svoje libry v herni. V utorok- posledný deň pobytu sme sa ocitli v Canterbury. Po prezretí aj tohto mesta nás čakala opäť tá dlhá, únavná cesta na Slovensko, vylepšená pozeraním rozličných filmov. Lamanšský prieplav sme tentokrát prekonali na trajekte. Rozlúčili sa s nami aj čajky, ktoré sme kŕmili. Vyzerajú podobne ako naše holuby. Avšak, keď si predstavíte nekončiaci oceán, odrážajúci lúče slnka, trajekt a seba, ako kŕmite nedočkavú čajku, nie je to na zahodenie. Doteraz sa nám zdalo, že spojenie tohto všetkého môže zachytiť len dokumentárny film či pohľadnica, ale teraz hovoríme: „Je to skutočné!". Cesta sa začala a aj skončila vo Zvolene, do ktorého sme dorazili v stredu okolo 16:00 hod.
Ivana Kačíková a Soňa Úreková, 8.A
Exkurzia v Modrom Kameni
Dňa 17. 5. 2012 sa triedy 5.A, B, C, D zúčastnili exkurzie do Modrého Kameňa. Išli s nami pani učiteľky Fóglová a Antošíková. Nasadli sme do autobusu a cesta nám trvala jednu hodinu. Po príchode na hrad sme sa rozdelili na dve skupiny. Prvá skupina si išla pozrieť Múzeum bábkarských kultúr a hračiek a druhá skupina si zatiaľ vyrábala bábky. Potom sme sa vymenili. V múzeu boli vystavené zaujímavé exponáty, chlapčenské a dievčenské hračky a bábky rôznej veľkosti. Najviac sa nám páčilo Luminiscenčné divadlo. V tej miestnosti bola tma, a keď lektor zapol ultrafialové žiarenie, všetko okolo nás začalo žiariť. V tvorivých dielňach sme si mohli vyrobiť bábky a zahrať s nimi divadielko. Bavilo nás to a aj sme sa nasmiali. Nakoniec sme si mohli kúpiť suveníry a občerstvenie. Cestou naspäť sme počúvali hokejový zápas a držali sme palce našim hokejistom. Bol to pekný deň s úžasnými zážitkami.
D. Ignaciková, S. Šályová, 5. A