Hokej

Pridané: 17.4.2013                        TURNAJ  V PRIEVIDZI

 

Zúčastnil sa ho náš tím HKM Zvolen – prípravka. Na hokejový turnaj v Prievidzi   sme sa veľmi tešili. Vyrážali  sme ráno o 7:00. Prvý zápas sme hrali s Prievidzou . Zápas mal dobrú atmosféru a našich hostiteľov veľmi hnala k úspechu. Hlavne keď vyhrávali. Diváci to ocenili, lebo Prievidza bola naozaj veľmi dobrá. Hrala výborne, na telo. Mala aj výhodu domáceho prostredia. Skončila v tomto turnaji na 1.mieste. No aj tak sme ju potrápili. Najprv sme vyhrávali 1:0, no nakoniec  sme prehrali 1:3.

Druhý zápas sme hrali proti  Liptovskému Mikulášu. Prehrali sme.  Mikuláš mal najlepších korčuliarov. Posledný zápas sme hrali derby zápas proti Bystrici. Ten sme tiež prehrali – 2:5. Dal som gól. Bol som veľmi šťastný.   Atmosféra bola na tomto zápase vyrovnaná.

 

Tomáš Kepka, 4.C

 

Nasledujúci rozhovor vznikol koncom minulého školského roka, avšak už sa ho nepodarilo uverejniť. Čitateľom ho teda predkladáme s oneskorením, ale zároveň s prísľubom, že v dohľadnom čase prinesieme aj ďalšie články s hokejovou témou.

 

HOVORIA MU LIETAVKIN

 

Keby sme v našej prvej hokejovej triede hľadali úspešných hokejistov, akiste by ich bolo viac. Ale akiste by medzi nimi nechýbal PATRIK LIETAVA. V škole ho nemožno stretnúť každý deň. Patrik má totiž hokejových povinností – a aj úspechov - viac než dosť. Na jeho športovej ceste ho zatiaľ neustále sprevádza hlavne jeho mama – Mgr.Gabriela Lietavová. Je učiteľkou angličtiny (nedávno učila krátko aj na našej škole), ale kvôli mimoriadne talentovanému synovi zavesila učiteľovanie na klinec a Patrikovi a jeho vášni pre ľadový hokej zasväcuje takmer celý svoj čas.

Kedy ste si s manželom všimli, že váš syn má hokejový talent?

Už od malička mal medzi hračkami hokejky a loptičky a od štyroch rokov začal navštevovať hokejovú prípravku.

Ako súvisí Patrikovo zaujatie hokejom so skutočnosťou, že má otca s hokejovou minulosťou?

Od jeho prvých krôčikov sa jeho otec hrával s ním hokej

Aké boli prvé hokejové krôčiky?

Začal ako štvorročný navštevovať hokejovú prípravku, ale vtedy ako hráč, a až v deviatich rokoch sa rozhodol stať sa brankárom

V čom sa dnešný Patrikov život líši od života jeho vrstovníkov – nešportovcov?

Jeho život pozostáva len zo školy a hokeja. Všetok svoj voľný čas vrátane prázdnin venuje výlučne hokejovým tréningom a hokejovým turnajom.

Čo pre vás ako rodičov znamená mať syna aktívneho hokejistu? Neobmedzuje vás to?

Znamená to pre nás vytvoriť mu čo najlepšie podmienky, aby mohol rozvíjať svoje schopnosti. Najlepšie je, keď vidíme jeho odhodlanosť a chuť ísť si za svojím cieľom. Obmedzenie je hlavne v tom, že sa snažíme Patrika podporovať v tom, čo robí, a to aj za tú cenu, že jeden z nás rodičov musel zanechať zamestnanie.

Patrikove úspechy prinášajú aj určitú popularitu. Ako ju zvláda?

Myslím, že vzhľadom na svoje povinnosti a sústavné vyťaženie si to zatiaľ našťastie ani veľmi neuvedomuje.

Ďakujem za rozhovor.

 

Pár otázok sme položili aj Patrikovi.

Kde sa vzala prezývka Lietavkin a čo vlastne znamená?

Prezývku som dostal od svojho brankárskeho trénera pána Kučeru, a to podľa vzoru, že najlepší ruskí hokejisti majú v mene koncovku –kin (Ovečkin, Malkin,...)

Ako sa ti darí skĺbiť hokej a školu?

Vyžaduje to veľa sebazaprenia a odriekania si niektorých vecí, ktoré sú úplne bežné pre ostané deti.

Ktorý vyučovací predmet v škole máš najradšej a prečo?

Najradšej mám hokejovú telesnú prípravu, lebo mi pomáha pri dosahovaní mojich hokejových výsledkov.

Čo hovoríš na úspech našej hokejovej reprezentácie na tohtoročných majstrovstvách sveta?

Držal som im palce a bol som blízko nich, lebo v tom istom čase som bol aj ja v Štokholme, kde som sa chystal tiež na majstrovstvá sveta hokejistov ročníka 2000. Našich hokejistov sa mi tam však nepodarilo stretnúť, lebo oni hrali v Helsinkách, ale všetci sme verili, že dovezú medailu.

V čom je podľa teba tajomstvo úspechu svetovej brankárskej jednotky – Jána Laca?

Jeho úspech podľa mňa spočíva hlavne v tom, že on je veľmi húževnatý a cieľavedomý, a neodradilo ho ani to, že určitú dobu sa mu nedarilo, ale nevzdal sa a stále tvrdo trénoval.

Prečo hráš hokej a prečo si práve brankárom?

K hokeju ma priviedol môj otec, ktorý bol tiež hokejistom, Brankárom som sa stal preto, lebo už aj ako hráč som sa vždy snažil za každú cenu zabrániť gólu a často som bol pred bránou. Mám rád, keď zabraňujem gólom, a zatiaľ sa mi aj darí.

Popíš svoj bežný týždeň/mesiac v priebehu hokejovej sezóny.

Moje bežné týždne a mesiace sú stále rovnaké. Ráno idem na tréning, potom rýchlo do školy a po obede ešte na ďalší tréning. Po tréningoch prídem domov a musím doháňať, čo sa učili moji spolužiaci na predmetoch, na ktorých som ja chýbal. Večer si trochu pozriem televízor a idem spať. Na nič iné už čas nemám. Soboty a tiež nedele stále trénujem, chodím na brankárske tréningy do Bratislavy alebo do Trenčína.

Aký je tvoj najväčší hokejový úspech?

Môj najväčší hokejový úspech bol vlani na Európskom turnaji v Rakúsku, kde sme ako mužstvo výberu obsadili druhé miesto a ja som bol vyhlásený za najlepšieho brankára celého turnaja spomedzi 32 brankárov z celej Európy. Dostal som tam peknú plaketu a veľa ďalších darčekov, ktoré mi osobne odovzdal hráč z NHL Thomas Vanek.

Ďalším mojím veľkým úspechom bol aj tohtoročný turnaj v meste Leksand vo Švédsku, kde som Výberu Slovenska vychytal tiež 1. miesto, a týmto sme si vybojovali účasť aj na turnaji v Štokholme, kde hrali hokejisti z celého sveta na majstrovstvách ročník 2000.

Komu/čomu vďačíš za svoje hokejové úspechy?

Za svoje úspechy vďačím hlavne svojim rodičom aj škole, lebo môžem chodiť na tréningy a turnaje. Tiež ďakujem všetkým učiteľom na škole a hlavne pani učiteľke triednej Trnavskej. Za úspechy vďačím aj všetkým mojim trénerom, ktorí ma trénovali, boli to páni Fecko, Halama, Hričina, Podkonický, Szivlasi, Igrini. Samozrejme, vďačím aj brankárskym trénerom, pánovi Kučerovi vo Zvolene a pánovi Mastičovi v Bratislave, s ktorými robím špeciálne brankárske tréningy.

Aké máš hokejové sny?

Môj najväčší sen je dostať sa do NHL alebo KHL.

Ako stráviš tohtoročné leto?

Chcel by som ísť na týždeň k moru a potom do konca prázdnin budem v Bratislave na brankárskych tréningoch.

Ďakujeme za rozhovor. Želáme ti, Patrik, pekné prázdniny a už sa tešíme na tvoju ďalšiu hokejovú sezónu.

dh